Anglicko som si takto nepredstavovala!
Brácho konečne poslal letenky do toho Anglicka. Tak sme sa všetci tešili, konečne uvidím aj iný svet a ne len more alebo Viedeň. Ale brácho ani fotoše neposlal, lakomý je asi dať pár euráčov či čo tam vlastne majú, jaké plativo. Som si pohladala, že čím sa tam platí, šak kamoš gúgl vie šetko a to je voláka haluz, lebo tam majú prachy že libry a aj vážia v librách. No to si ani nechcem predstaviť, do jakého Magorova to ja idem! Tak tam mi volakto povie, že poď, dám ti desať libier, a neviem, či mi chce prispieť na tričečko alebo či mi chce dať kolečkovú salámu!? Jasné, aj tu sa hovorí, že kilo a liter, ale to neni aj v obchode tak, tak tu je hneď každému jasné, že keď poviem, že kúpil som liter vína za kilo, tak to neni kilo klobásky, ale stovka, a neni to víno v hodnote tisíc eur, ale v litrovej flaši.
A ešte aj po opačnej strane tam jazdia...neviem, či v tej krajine neutrpím pobytový kolaps. Bráška už určite pochytil, lebo keď som sa pýtala, že čo si mám doniesť na oblečenie tak povedal, že volačo v čom prídem, gaťky, teplé ponožky a tepláky. Tepláky??? Šak ja žiadne tepláky nemám! Neviem, či chce chodiť do posilky alebo čo, asi tam chodí a už je sfanatizovaný posilovák z neho, fičí na steroidoch, uhlohydrátoch a anabolikách a už nemá ani krk, ani mozog. Lebo on to dobre vie, že ja tepláky nemám, lebo keď som s ním išla tunak do posilky a on videl moje minišortky na cvičenie, tak som mnou ani cvičiť nechcel a nechal ma napospas kamošovi, ktorý nejak často skúšal, či dobre zapájam sedacie a stehenné svalstvo. V podstate ma ošahával, ale šak bol chutný, nebolo to nepríjemné a potom v sprchách už vobec ne.
Nakonec moj šatníkový problém vyriešila segra a povedala, že tričko, mikina a tenisky budú stačiť a pre istotu aj nejaká bunda na večer. Lebo že šak do divadla určite nepojdeme. To je jasné, šak načo by sme išli do divadla, keď iba brácho vie dobre anglicky, teda myslím si, keď ho ešte neposlali domov. Aj tak by nám nemohol prekladať, čo hovoria, šak by nestíhal a ani sa to nepatrí, kecať keď hrajú.
Išla som si teda kúpiť nové rifle aj boty, lebo v tých starých som nemohla ísť, to by hneď vedeli, že došla vidláčka z Blavy. Lebo Blava je síce velkomesto, ale zase oproti Londýnu jak Lozorno proti Viedni. Človek by mal do cudziny prísť pekne oblečený, lebo tí obmedzenci si aj tak myslia, že sme volajaký Zapadákov, tak nech aspoň vidia, že sa vieme obliekať. Prípadne aj správať.
Z letu si vela nepamätám. Ja sa strašne bojím lietania, lebo keď padne lietadlo, tak šeci majú rakvičku istú. Može padnúť lietadlo aj na dvor nemocnice, na operačku sa veru nikto nedostane, šupajú ich rovno do pitevne. Len neviem, jak je to, keď volakto nemá ruku alebo nohu, teda má, ale na nejakom neznámom mieste a tí záchranári nájdu voláku ruku, či ju prišijú alebo ne? Alebo pochovajú zvlášť telo a zvlášť ruku, keď nenájdu majitela? Lebo to vobec nemusí byť končatina toho mrtveho! Ono mu to sice už može byť jedno, ale čo ja viem, je to také nechutné. A čo potom dajú na hrob tej ruky? Hrob neznámej ruky? To je ešte nechutnejšie. Tak som sa na to pýtala človeka najpovolanejšieho, teda pilota, ale on mi neodpovedal, iba volačo pošepkal letuške a tá mi už potom nechcela doniesť ďalší drink. Ale moc ma to nezarmucovalo, lebo po štyroch drinkoch a tabletkách na ukludnenie som bola celkom fajne naklepaná.
Naši sa aj báli, že bude v Anglicku nejaký problém z toho, to by bol aj medzinárodný, aj som sa tešila, šak možno by som bola aj v správach alebo v novinách a to by som sa pekne zviditelnila a možno by sa zo mňa aj nejaká moderátorka stala, ale nič sa nestalo, akurát som ogrcala schodíky lietadla. To mi vobec nevadilo, len som sa usmievala a tvárila sa jako celebrita, lebo už som sa videla byť tou moderátorkou. Kývala som každému a keby sa ma spýtali, že či som nejaká celebrita, šak by som im aj mohla povedať, že ano a síce že najväčšia slovenská, lebo kto už len pozná slovenské celebrity keď prekročia hranice?
Potom sme sadli do auta, to bolo ešte horšie jak v tom lietadle, lebo každú chvílu sa na mňa rútilo auto - a z opačnej strany!!! Na to sa nedá zvyknúť, to sa v tom človek buď narodí, alebo pri tom zomre. Nechápem jak volakto može ísť dobrovolne žiť do takej krajiny a ešte sa to aj naučiť?! Šak ja mám problém na slovenských cestách a ne ešte na týchto opačných! Bola som rada, že som tu len na návšteve. Okrem toho si myslím, že toto by im mala tá európska únia vysvetliť, že to majú prerobiť. Inak pokuta. Šak tak sa to robí, ne?
No a potom došiel šok zo všetkých najväčší. Ja som myslela, že budeme pekne bývať na nejakej strít či plaza či iného hada a chodiť po šopingoch a fotiť sa, ale omyl! Brácho nás viezol kamsi na konec sveta, až som si myslela, že nás ide predať. Nebol síce nadupaný vyposilkovaný, ale to neznamená, že mu volakto nevygumoval mozog z hlavy! Šak to furt čítam, taká sekta, hentaká sekta! A okolo nás len zelená tráva, stromy, zase tráva, potom lúka, potom tráva, tráva, briežok, kopček a zase tráva...až som si myslela, že mám haluze. Haluze z trávy som už mala, ale taká tu nerástla.