Opustený a nechcený Šurík
Dobrý deň. Moje meno je ŠURÍK. Najprv som dúfal, že sa aj na mňa raz usmeje šťastie a dostanem sa do vytúženého domova. Nikdy som ho nepoznal a zdá sa, že mi ani nebude dopriate zistiť čo vlastne Domov znamená. Skutočný domov. Predstavujem si, ako by mohol vyzerať a aké by to bolo pocítiť lásku svojho pána. Doteraz to bola len bitka a nadávky. Reťaz a hlad. Až tu som zistil čo to je ozajstné jedlo. No želal by som si - najviac zo všetkého – dožiť u niekoho, kto ma bude milovať, tak ako budem ľúbiť ja jeho.
Nie som starý. To je len jeden z množstva ľudských predsudkov. Tuším, že tu zostanem navždy. Ak nebude eutanázia rýchlejšia. Neviem, či tu budem môcť zostať tak dlho. Pár rokov určite, no čo bude potom? Nechcem na to vôbec myslieť... Chcem myslieť na to, aké by to bolo, ak by sa aj na mňa raz usmialo šťastie.
 |
 |
Svet je zlý a neférový. Prečo ma každý len odsudzuje?! Prečo mi niekto z vás nedá šancu?! Nesúďte podľa veku... Áno, všetci by ste chceli rozkošné šteniatko krútiace chvostíkom a oblizujúce tvár. Ja nie som šteniatko. No len preto nedostanem šancu?! Prečo?! Prečo teda?! JA CHCEM TIEŽ DOMOV!!! Nie koterec v útulku na dobu neurčitú. Prosím vás, zoberte ma k sebe. Ja nemôžem zato, že sa ma zbavili v takomto veku... Kiež by to urobili dávnejšie... Vtedy by som mal aspoň nádej na lepší život. Nechcem tu ležať s pomyslením na to, že ju už nemám. A ja ju nemám. Hovorí sa, že ona zomiera posledná. V mojom prípade ma opustila už dávno...
Ja nechcem žiť takto!!! Nechcem každý deň myslieť nato, že zajtrajšok môže byť posledným. Nechcem každý deň myslieť na to, že aj zajtra tu budem celý deň zavretý. Nedokážem sa s tým zmieriť. Preto vás prosím: pomôžte mi. Mám z budúcnosti strach. Nezatvárajte oči pred realitou. Nemyslite si, že ak si ma nevezmete vy, niekto sa nájde. Ja viem, že sa nenájde nikto. A možno ani vy nie... Možno si zoberiete rozkošné šteniatko krútiace chvostíkom a oblizujúce tvár. A ja o pár dlhých a smutných rokov zomriem sám. Opustený a nechcený. Nikdy nezistím čo je to Domov. Skutočný domov. Desím sa tej predstavy. Nechcem odísť takto! Nechcem!!!
Dajte mi šancu, nádej... Nesklamem vás. Mám zvláštny pocit, že sa môj čas kráti, že ak sa k vám nedostanem teraz, tak už nikdy. Ten pocit silnie zo dňa na deň. Desím sa ho. Desím sa toho, že si zoberiete rozkošné šteniatko krútiace chvostíkom oblizujúce tvár a ja zomriem sám. Opustený a nechcený....
stiahnute zo stranky psySOS
